V roku 2020 zaplatíte v mestách vyššie dane z nehnuteľností, pozrite sa, o koľko sa zvýšia

Takmer všetky slovenské mestá a obce zvýšia v roku 2020 dane z nehnuteľností a poplatky za odpad, niektoré zavádzajú poplatok za rozvoj. Dôvodom je dlhodobé podhodnotenie príjmov, ktoré dostávajú od štátu a niekoľko nových zákonov, ktoré majú dopad na rozpočet samospráv.

Posledné mesiace v roku 2019 prinášajú postupne správy o zvyšovaní dane z nehnuteľností pre občanov i podnikateľov vo všetkých krajských mestách na Slovensku, pripája sa k nim aj väčšina menších miest a obcí. V krajských mestách sa zvýšenie daní pohybuje od 25 % až do 180 %, jednotlivé mestá však vychádzajú z rôznych základov.

Koľko si priplatia majitelia bytov

Pri prepočte na priemerný byt s plochou 70 m2 sa najmenej zvýši daň z nehnuteľnosti v Prešove, približne o štvrtinu. Najväčší skok zas zaznamenali v Trnave, kde si za taký byt priplatia viac až o 180 %. Veľké zvýšenie, asi 150 %, ohlásila aj Žilina, ale tam mali niekoľko rokov daň veľmi nízku, takmer o 75 % nižšiu ako v ostatných krajských mestách.

Tabuľka

Predpokladaný rast dane z nehnuteľnosti v € za rok, prepočet na byt s rozlohou 70 m2

Najväčší rozruch spôsobilo vyhlásenie novej výšky daní v hlavnom meste, ku ktorému došlo len pár dní pred Vianocami. S procesom zvyšovania nesúhlasili niektorí mestskí poslanci a tiež veľké podniky v Bratislave, ako Volkswagen či Slovnaft. Vedeniu mesta vyčítali, že zvyšovaniu dani nepredchádzala diskusia a neexistuje ani dosahová štúdia. Primátor Matúš Vallo argumentoval, že Bratislava na rozvoj peniaze potrebuje, k zvýšeniu dane z nehnuteľnosti je mesto nútené každodennou realitou. Tvrdí, že sa možno zdá, že ide o rýchle rozhodnutie, ale predchádzali tomu týždne diskusií na meste. Nové sadzby daní v Bratislave budú rôzne, a to v závislosti od typu nehnuteľnosti a jej lokality. Pásma budú štyri od A po D. Najväčšie budú v pásme D, a to v mestskej časti Staré Mesto a v lokalite Nivy.

Prečo sa dane z nehnuteľností zvyšujú

Dôvodov pre zvyšovanie daní je niekoľko a primátori zhodne uvádzajú, že nemajú na výber. Zvýšené príjmy samospráv podľa nich v roku 2020 nebudú stačiť na poskytovanie verejných služieb a investícií a zároveň aj na financovanie vládnych opatrení, ktoré boli v tomto roku schválené a ťarcha ich výkonu ostala na mestách a obciach.

Analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda upozorňuje, že keď sa v roku 2011 uskutočnila reforma verejnej správy, vrátane fiškálnej decentralizácie, na samosprávy síce prešli kompetencie aj s balíkom peňazí od štátu, no nie v dostatočnej výške. „Nikdy nebol zrealizovaný komplexný audit verejnej správy, ktorý by ukázal, čo výkon tej-ktorej kompetencie štátnej správy a územnej samosprávy reálne stojí,“ hovorí Sloboda.

Navyše každý rok dochádza k situáciám, že v parlamente prejdú novely zákonov, ktoré majú dopady na rozpočty miest a obcí a tieto náklady nie sú kompenzované navýšením príjmov či novým systémovým zdrojom príjmov. Tento rok ich pribudlo pomerne dosť. Mestá sú podľa novej chodníkovej novely zodpovedné za údržbu chodníkov v zime. Novými položkami sú tiež obedy zadarmo v školách a školských zariadeniach a zavedenie rekreačných poukazov (išlo o návrhy z dielne Smeru a SNS). Riešiť treba tiež povinnosti z novely o základných požiadavkách na bezpečnosť detských ihrísk, či zvyšovanie platov v samospráve. Od júla sa tiež zvýšilo životné minimum, čím došlo aj k zvýšeniu napríklad daňového bonusu na dieťa. Od budúceho roka bude uplatnenie si daňového bonusu ročne tvoriť sumu 272,64 eur na každé jedno vyživované a nezaopatrené dieťa. Zvýšila sa aj nezdaniteľná časť základu dane, z 19,2-násobku na 21-násobok sumy platného životného minima. Výdavky menších miest tieto zákony zvýšili rádovo o státisíce a krajských miest o milióny eur.

Dane z nehnuteľností sú nízke

Hoci daňovo-odvodové zaťaženie práce na Slovensku je v porovnaní s inými krajinami vysoké, výnosy z miestnych daní, špeciálne z dane z nehnuteľností, sú v porovnaní s inými vyspelými krajinami oveľa nižšie. Podľa štatistiky OECD za rok 2017, ktorá vyhodnocuje celkový výber dane v pomere k HDP, u nás vyberáme len štvrtinu európskeho priemeru. „Slovensko má tretiu najnižšiu hodnotu 0,424 percenta, jednoduchý aritmetický priemer za všetky krajiny je 1,944 percenta,“ vysvetľuje analytik inštitútu INEKO Matej Tunega. V minulosti odporúčali Slovensku zvýšiť dane z nehnuteľnosti aj Medzinárodný menový fond a Európska komisia. Vyššia daň z nehnuteľnosti je pre hospodársky rast menej škodlivá ako napríklad rast dane z príjmu.

Poplatok za odpad nekryje reálne náklady

Mnohé naše samosprávy miestne dane a komunálny poplatok za odpad nezvyšovali dlhé roky, keďže ide o nepopulárny krok. O to väčší problém je zrazu zvyšovať dane skokovo, o desiatky percent. Špecifický je komunálny poplatok za odpad. Keďže nejde o daň, ale o poplatok, mal by byť stanovovaný v takej výške, aby výnosy z neho pokrývali výdavky samosprávy súvisiace s odvozom, spracovaním a likvidáciou odpadov. „Väčšina samospráv toto nerešpektuje a komunálny poplatok za odpad stanovuje ako nižší a následne dotuje odpadové hospodárstvo z iných príjmov do rozpočtu. Terajším zvyšovaním tohto poplatku sa len približujú realite, teda skutočným nákladom za službu,“ zdôrazňuje Dušan Sloboda.

Slovensko ako celok neplní dostatočne rýchlo svoje záväzky voči EÚ v odpadovom hospodárstve. Preto v ostatnom čase došlo k novelizovaniu zákona o odpadoch, výsledkom čoho je väčší tlak na samosprávy, ktoré by pod hrozbou sankcií mali zvýšiť podiel separovania a recyklácie odpadov a znižovať objem odpadov ukladaných na skládky. S tým súvisia očakávané ďalšie výdavky samospráv, aj preto sme dnes svedkami významného rastu komunálnych poplatkov za odpad v mnohých našich samosprávach.